Úvod

O obci

Tak ako i iné oravské obce nemá obec Krivá pevný jednotný dátum vzniku, pretože vznikala postupne, ale pre zjednodušenie bol prijatý dátum prvej písomnej zbierky - v tomto prípade je to rok 1550 a potom následne rok 1575. Niektorí miestny znalci dejín Krivej sa domnievajú, že počiatky obce sú spojené s majerom - panským poľovným strediskom na Poľane medzi vrchmi vzdialené od obce 6 km. Z korešpondencie Juraja Thurzu so svojou manželkou sa dozvedáme o návštevách majera Krivá Jurajom Thurzom. Napr. v roku 1595 manželke Alžbete poslal z Krivej jablko, ktoré sa tu jediné urodilo. Zároveň jej oznámil, že v rieke chytil hlavátku a zastrelil tri zajace.

V roku 1575 sa spomínajú valasi čo potvrdzuje, že títo mali v Krivej svoju komunitu, svoje salaše a časÅ¥ chotára bola využívaná panstvom, kde bol panský majer. Keďže vieme, že poddaní žijúci v povodí rieky Oravy povinne odovzdávali pre hradnú kuchyňu aj ryby, môžeme predpokladaÅ¥, že takéto rybníky slúžili na sústreďovanie ulovených rýb, odkiaľ sa posielali do hradnej kuchyne, alebo priamo do Bytče, kde bolo sídlo panstva.

Krivá počas I. svetovej vojny

Z obce už 2. augusta 1914 narukovalo 39 mužov, zároveň z obce gazdovia povinne odviedli pre vojenské potreby 28 koní. Už v jeseni 1914 krivské ženy pre potreby armády odovzdali 159 rífov ľanového plátna, obilie, seno. KrutosÅ¥ vojny sa dotklo viacerých rodín i v Krivej, keď na frontoch padli chlapi. Do obce vojna priniesla ďalšie ukrutnosti - z kostolnej veže boli zobraté zvony. Najskôr ten najmenší 21-kg v roku 1916, potom v októbri 1917 druhý s nápisom: „Fusa per Josephum Christelly Neosolii 1822. Procarata sumptibuspossesnis Kriwa Neosolii 1822." Bol na ňom odliaty obraz sv. Jozefa - tento zvon bol pamätníkom veľkého požiaru v obci. Bol pretavený z rozliatej zvonoviny dvoch zvonov zo 17. stor. Vo veži kostola zostal iba jeden zvon tzv. Sv. Florián, ktorý samotný viac rokov ohlasoval bohoslužby i úmrtia a pohreby.

Krivá počas II. svetovej vojny

Život v obci pokračoval navonok ovplyvnený vojnovými a politickými udalosÅ¥ami. V Krivej bola situácia dosÅ¥ ustálená, pretože zjavných odporcov tu nebolo. Keď 29. augusta vypuklo povstanie, 30. augusta 1944 mobilizačnou vyhláškou boli i v Krivej mobilizovaný vojnopovinní muži do 40 rokov. V obci bola trvalo zriadená vojenská nemecká posádka, ktorá sa ubytovala v priestoroch školy. V okolí Krivej sa bojovalo takým spôsobom, že povstalci mali palebné postavenie na Holici. Nemci pri ústupe vyhodili most cez rieku Orava. V obci sa obnovili práce na regulácii potoka cez obec Krivá. Pamätná tabuľa osadená na budove ZŠ svedčí o obetiach vojny. Týždeň pred oslobodením občania spoločne s miestnym duchovným sa modlili za rýchle oslobodenie a prežitie týchto krutých chvíľ a sľubovali, že ak toto všetko prežijú bez úhony, zasvätia jednu kaplnku v Močiari k úcte Panne Márii Fatimskej.